Ukážky z tvorby
na stránke sa pracuje a bude priebežne doplnená
Zuzana
Plachá a čistá
Zuzana
v očiach nosí sirôtky,
smutná vždy na jeseň,
keď po lete pocity chladnú.
Z úst vypúšťa nežnosť,
poklad pravej ženy
tečúci do uší a sŕdc mužov.
S pani Samotou
na priváte v spiacom mestečku
čaká zasnene,
ktosi z jej očí
odnesie sirôtky.
Čakajúca
V srdiečkach dievčat
krehko podriemkavajú
city nasiaknuté nežnosťou,
čakajúce princa
s čistým štítom rytiera,
divokého chrániť kvietok
v kalamitách života
a nežného preskúmať krásu
darovanú z nebies.
Chlieb a hry
Dal im chlieb,
mlieko, mäso a vodku.
Potom im natáral
toľko hlúpostí,
až z ich života
urobil hru.
Ľudia ho milovali,
veď im dal
chlieb a hry.
A vodku.
Santa Klaus
Presýtený ruskými pirôžkami
som McDonaldov vlastenec,
CocaColový Santa Klaus
s tvárou prežratou od whisky
mi nosí pripečené hamburgery,
veď som malý žijúci peoplemeter,
skladisko špinavosti paparazzov,
súčiastka v systéme kŕmiaca
svorku duchovných lúzerov,
som unavený gaučový veľkokňaz
prinášajúci každovečernú obetu
za blahobyt prihlúpych bôžikov.
No dobre, stačí.
Luciferov inzerát
Hľadám priateľa
do každého hriechu,
spoločne temnotou
splynieme v špine,
Naše svadobné:
„Non serviam!“
pošleme do nebíčka,
nás nech nečakajú.
vykročíme beznádejne,
kým nás večnosť
naveky v okovách
k sebe nepridelí.
Zn.: Tvoj padlý anjelik.
Modlitba zaľúbeného
Bože, Ty, čo zaľúbený si
do človečenstva biedneho,
Bože, čo sídliš na výsostiach
i v citlivom srdiečku
susedovej Marienky,
ráč mi na pomoc prísť,
vzbĺkol som beznádejne,
plameňmi zamilovaných
horia pocity moje,
v hlavičke popletenej,
zvádzam boj preveľký,
ja, z Tvojej vôle muž,
absolútne pobláznený
do susedovej Marienky.
Utešený balíček
V čakárni
sestry šepocú :
– Čím len bude ?
Kozmonaut, astronaut,
prezident, predseda OSN. –
A uplakaný balíček
sa hlási.
Práve kaká.
Boss
Za tmavým sklom
brázdi
veľký postrach
pre malých ľudí.
Veľký džíp, veľké baby,
veľké gestá, veľké hlavy,
svet je náš!
V noci si ho našli.
Smola.
Veľký postrach
s malou guľkou
v hlave.
Snehulienka
Vystúpila zo saní
milá snežná pani,
malá útla žienka,
isto-iste Snehulienka.
V rukách si ho čičíka
malého snehuliačika,
dychom ho ochladí,
snežnou rukou pohladí,
a nevie, ako mu vysvetlí,
že sa raz aj oteplí.
Partizán
Keď život ho bolel,
mlčal,
ako správny partizán
držal si tajomstvá.
S mokrým šťastím
v žilách a v hlave,
inak – fajn chlapík,
čo nevedel plakať,
vraj nie je baba.
Keď sa v jedno ráno
odpálil,
plakali iní,
a on mlčal
ako zaťatý partizán.
Sladká pani
Milujem svoju múzu,
tú sladkú pani
s medom na perách,
tichučko šepkajúcu
večer pri sviečkach,
čo ma čaká a neminie,
ak nebudem hlúpy
a včas vytuším,
čo ani oko nevidelo,
ani ucho nepočulo.
Svadobná
Staromódny Valentín,
s kúzlom
spúšťať zo slovíčok
med na zaľúbených,
sa beznádejne zamotal
v očiach Krehulienky.
Slovo zjedlo slovo,
Krehulienka a Valentín
svoje medom natreté áno
pred oltárom spojili,
a keď sa zatvoria
čarovné dvierka
z krehkej rozprávky o zaľúbených
budú jedno telo.
A jeden sen
Hip a je tu hop
S návodom na život
v stoke
rapoceš a mútiš
vyprahnuté mysle
odpadkami.
Celebrita
betónovej kultúry
a deti bez budúcnosti,
z ktorých vyciciavaš
peniaze a nádej.
Katka
Len sa vyplač,
Katka.
Tvoj princ
sa zmenil na draka.
Pažravo pohlcuje
mladšie a krajšie,
ukradol ti
mladosť, úsmev a sny.
Nechal deti
s otázkou,
kde je otec.
Naháňa
naivné princezné.
Nevšedný
Som zberateľ zážitkov
a lovec pocitov,
čo nemá rád všednosť.
Preto do neba
chcem.
Lebo tam sídliš Ty.
Nevšedný Boh.
Abortus
Hej, mamulienka mama,
som v tvojom chráme
zahniezdený batôžtek,
pulzujúci Boží zázrak,
tak prečo ten škaredý ujo
trhá nožičky moje,
kliešťami hlávku stína.
Za chvíľočku budem
ratoliestka v lavóre,
skrvavené memento
do nebíčka volajúce :
Mama, veď to bolelo
a bude aj teba!
Prečo
Prečo tak bolíš,
láska medom natretá,
prečo v octe napájaš
pocity moje smädné,
čakajúce pri mesiačiku,
že zavítaš s revolverom,
popravíš raz a navždy
dávny smútok ukrytý
v útrobách duše trúchlivej.
Dúhová
Otcovia, mamičky,
už nie ste v móde,
tmárske časy končia,
inakosť je žiadaná.
Dúhu sme z neba stiahli,
nech svieti v uliciach,
aby ste, zadubenci, videli
náš zvrhlý karneval
v maskách porozumenia.
Záver podľa Piláta
Klopem a túlim sa
k domčeku, kde býva
Najvyššie dobro.
Očistiť sa túžim,
ohriať dušu skrehnutú,
v tichu poďakovať
za dielko dokonané.
Takže, moji drahí
i moji neprajníci,
čo som napísal,
to som napísal.