Ukážky z tvorby
na stránke sa pracuje a bude priebežne doplnená
Bohémska
Mám rada svet umelcov.
Vôňu cigár, vína a zamlčaných viet,
keď už nonšalantného pohladenia niet.
Prevláda grácia a s horúcou hlavou.
Bez štipky rácia, kráľovná davov.
A slovo miluje tú hru iných tvarov.
Bežať a stáť, pred vlastnou tvárou.
Mám rada svet umelcov.
Debaty tak ťažké, že z nich bolí hlava,
kým sa z čiernobielej sivá farba stáva.
Hľadajúc múzu v predpotopnom svete,
fialky v jeseni a záveje v lete.
Mám rada svet umelcov .
Keď hrajú jednu z tých „ľahších“
od toho, čo zaklína klavír po rusky.
Kým sa všetky slová rozbijú na kúsky.
A z nie je možno, a z možna je sľub.
Z mám ťa rád nenáviď a z nenáviď ľúb.
A dýchaj, kým ešte stále chutí svet.
Áno.
Tú vôňu cigár, vína a zamlčaných viet.
Linajky
Niekto mi povedal, že slová sa napíšu ľahšie, než prejdú skrze pery.
No ja ich aj tak myslím vážne.
Možno mi niekto verí.
Lebo keď papier ožiari slnečný jas,
má iný rozmer,
niekde v hĺbke nás.
Kde nestačí len natiahnuť sa preň.
Leží hlboko,
tam kde nesiaha už tieň.
A čaká na prvé kvapky rannej rosy.
Raz počúva,
raz tichučko prosí.
S túžbou prelomiť mlčanie vnútri sám súperí.
No slová stále mlčia,
väznené na papieri,
kým kvapky rosy darujú im vlahu.
Zrodia báseň, tak čistú, nahú,
plnú sĺz a ľudského citu.
Nedá sa zabudnúť,
tak silne mám ju vrytú.
Vtedy každé slovo zmení sa v kvet,
túžba víťazí, ticha viac niet,
keď s každým slovom mi srdce znovu puká,
namiesto kvetov, v srdci celá lúka.
Niekto mi povedal, že mám radšej písať,
keď slovo nehu stráda.
No nechcem viac linajky.
Na to som príliš mladá.
Nad Bystricou sa roztrhlo nebo
Nad Bystricou sa roztrhlo nebo
Aby nám premočilo kabáty
Prevrátilo dáždniky
A umylo členky brodiace sa v nádejách
Aby zaplavilo námestia, ulice a podchody
Dalo vyniknúť nočným svetlám
A na parapetoch zložilo ďalšiu symfóniu
Aby zmylo make-up na nevinno-dievčenských tvárach
Na chvíľu splynulo s plačom
A rozmočilo hrany papierových škatúľ
Nad Bystricou sa roztrhlo nebo
Aby sa spolu s vetrom zahralo naháňačku
Zriedilo kvapky, čo chcú sfarbiť oceán
Opláchlo nám srdcia
A všetku pretvárku utopilo v kalužiach
Nad Bystricou sa roztrhlo nebo
Aby sme uvideli oblohu
Ohluchnutá z ticha
Tak ako všetko
Čo môžeš chytiť do rúk
Rozplývaš sa
Keď začne plakať jeseň
A slzy ešte
Nevie zmeniť na bielo
V tej hmle
So zakrytým výhľadom
Ma v srdci chvíľku bolelo
A na ten okamih
Som živá bola
Ako hriešnik
Čo po čase
Vstúpi opäť do kostola
A ako stojím tam
Stuhnutá a
Ohluchnutá z ticha
Viem že v tých chvíľach
Skrytý si
Keď niekto za mňa
Dýcha
Prežitok
Vraj dobe
S ktorou tak rada žijem vedno
Zvony odbili poslednú zvonkohru
Na rozlúčku
Aby jej v spomienkach ľudí
Neostalo smutno
Vlečúc kufre plné platní jazzovej kráľovnej
A francúzskej elegancie
Cez všetky neosobné úsmevy
A chladnúce dotyky
Kvety nevedia rozprávať ako kedysi
A šarm už nenachádzam mužom vo vreckách
V intimite
studené ráno
vkráda sa mi
do snov
môjho márnivého sveta
vo vzduchu povzdych
a
posledná
tvoja
cigareta
s úsmevom
tie vlažné chvíle
naivne volám naše
balím si prísľub
nech neostane sám
na dne prázdnej fľaše
no dnes
nechal si mi kávu
na stole v prázdnom byte
a ja
na chvíľu
ostala som stratená
v tej intimite
Dym
Prchavý okamih
Stratený vo mne
Veril si v dúhu
Keď miloval si
Tvrdo
Bez nároku
Na reparát
Na kapitolu druhú
S vyfajčenou cigarou
Štípala ťa na zemi
Kým nezhasol si
Kým nebola si istá
Že niekde v procese
Stratila sa tvárnosť
A
Jeden hrdý populista
Časom
Pozbieram si
Zásady z chodníka
No teraz keď mi voľnosť
V prstoch ešte uniká
A z opratého kabáta
Je stále cítiť dym
Škrtnem zápalkou
Na závislosť
Aj tak neverím
Dilema
Niektoré veci
By sa mali vravieť hneď
Vtedy keď pýtam sa
Podsúvaš odpoveď
Dnes ako topím sa
V pohári piva
Ticho kričí
A tma sa v čase skrýva
Kým nebo zapáliš
Za súmrak klesne
Spadnú slzy v rytme
Nonšalantnej piesne
V tých všetkých rozdieloch
Sme stále svoji
Večne spokojní
V tom našom nepokoji
A tak ako ráno bez noci
Svoj pôvab stráca
Je žena
Bez lásky v srdci neveriaca
V tom starom príbehu
Už chýbala mi zmena
Tým ostala dilema
Tak trochu nechtiac
Vyriešená
Tenká
Tenká hranica
Medzi tým čo bolo
A tým čo nádej dáva
Drží sa nad nami
Ako zašlá sláva
Padlých hrdinov
V nevyhratom boji
Napokon závislí sme
Na tom čo plynie
V nepokoji
Tak tenká že splýva
A s časom mieša sa
Míňa sa noc
A obloha belasá
Stráca honosnosť
A ľahký nádych krásy
V strachu o mračná
Odložiť šál
Zabudla si
Tak tenká že mizne
Z dohľadu medzi nami
Tam niekde v diaľke
Stojac pod hviezdami
Iný príbeh odvíja sa
Iný príbeh beží
S natiahnutou rukou
Do sveta spoza mreží
Patriť chcem
Vyspať sa chcem z nás
Tak tenká že trhá sa
Prítomnosti nedbalo
Nechaná napospas