Archive for the ‘PK – tvorba’ Category

27
jan

Ukážky z tvorby

   Posted by: admin

na stránke sa pracuje a bude priebežne doplnená

Zuzana

Plachá a čistá
Zuzana
v očiach nosí sirôtky,
smutná vždy na jeseň,
keď po lete pocity chladnú.
Z úst vypúšťa nežnosť,
poklad pravej ženy
tečúci do uší a sŕdc mužov.
S pani Samotou
na priváte v spiacom mestečku
čaká zasnene,
ktosi z jej očí
odnesie sirôtky.

Čakajúca

V srdiečkach dievčat
krehko podriemkavajú
city nasiaknuté nežnosťou,
čakajúce princa
s čistým štítom rytiera,
divokého chrániť kvietok
v kalamitách života
a nežného preskúmať krásu
darovanú z nebies.

Chlieb a hry

Dal im chlieb,
mlieko, mäso a vodku.
Potom im natáral
toľko hlúpostí,
až z ich života
urobil hru.
Ľudia ho milovali,
veď im dal
chlieb a hry.
A vodku.

Santa Klaus

Presýtený ruskými pirôžkami
som McDonaldov vlastenec,
CocaColový Santa Klaus
s tvárou prežratou od whisky
mi nosí pripečené hamburgery,
veď som malý žijúci peoplemeter,
skladisko špinavosti paparazzov,
súčiastka v systéme kŕmiaca
svorku duchovných lúzerov,
som unavený gaučový veľkokňaz
prinášajúci každovečernú obetu
za blahobyt prihlúpych bôžikov.
No dobre, stačí.

Luciferov inzerát

Hľadám priateľa
do každého hriechu,
spoločne temnotou
splynieme v špine,
Naše svadobné:
„Non serviam!“
pošleme do nebíčka,
nás nech nečakajú.
vykročíme beznádejne,
kým nás večnosť
naveky v okovách
k sebe nepridelí.
Zn.: Tvoj padlý anjelik.

Modlitba zaľúbeného

Bože, Ty, čo zaľúbený si
do človečenstva biedneho,
Bože, čo sídliš na výsostiach
i v citlivom srdiečku
susedovej Marienky,
ráč mi na pomoc prísť,
vzbĺkol som beznádejne,
plameňmi zamilovaných
horia pocity moje,
v hlavičke popletenej,
zvádzam boj preveľký,
ja, z Tvojej vôle muž,
absolútne pobláznený
do susedovej Marienky.

 

Utešený balíček

V čakárni

sestry šepocú :

–         Čím len bude ?

Kozmonaut, astronaut,

prezident, predseda OSN. –

A uplakaný balíček

sa hlási.

Práve kaká.

 

Boss

Za tmavým sklom

brázdi

veľký postrach

pre malých ľudí.

Veľký džíp, veľké baby,

veľké gestá, veľké hlavy,

svet je náš!

V noci si ho našli.

Smola.

Veľký postrach

s malou guľkou

v hlave.

 

Snehulienka

Vystúpila zo saní

milá snežná pani,

malá útla žienka,

isto-iste Snehulienka.

V rukách si ho čičíka

malého snehuliačika,

dychom ho ochladí,

snežnou rukou pohladí,

a nevie, ako mu vysvetlí,

že sa raz aj oteplí.

 

Partizán

Keď život ho bolel,

mlčal,

ako správny partizán

držal si tajomstvá.

S mokrým šťastím

v žilách a v hlave,

inak – fajn chlapík,

čo nevedel plakať,

vraj nie je baba.

Keď sa v jedno ráno

odpálil,

plakali iní,

a on mlčal

ako zaťatý partizán.

 

Sladká pani

Milujem svoju múzu,

tú sladkú pani

s medom na perách,

tichučko šepkajúcu

večer pri sviečkach,

čo ma čaká a neminie,

ak nebudem hlúpy

a včas vytuším,

čo ani oko nevidelo,

ani ucho nepočulo.

 

 

Svadobná

Staromódny Valentín,

s kúzlom

spúšťať zo slovíčok

med na zaľúbených,

sa beznádejne zamotal

v očiach Krehulienky.

Slovo zjedlo slovo,

Krehulienka a Valentín

svoje medom natreté áno

pred oltárom spojili,

a keď sa zatvoria

čarovné dvierka

z krehkej rozprávky o zaľúbených

budú jedno telo.

A jeden sen

 

Hip a je tu hop

S návodom na život

v stoke

rapoceš a mútiš

vyprahnuté mysle

odpadkami.

Celebrita

betónovej kultúry

a deti bez budúcnosti,

z ktorých vyciciavaš

peniaze a nádej.

 

Katka

Len sa vyplač,

Katka.

Tvoj princ

sa zmenil na draka.

Pažravo pohlcuje

mladšie a krajšie,

ukradol ti

mladosť, úsmev a sny.

Nechal deti

s otázkou,

kde je otec.

Naháňa

naivné princezné.

 

Nevšedný

Som zberateľ zážitkov

a lovec pocitov,

čo nemá rád všednosť.

Preto do neba

chcem.

Lebo tam sídliš Ty.

Nevšedný Boh.

 

 

Abortus

Hej, mamulienka mama,

som v tvojom chráme

zahniezdený batôžtek,

pulzujúci Boží zázrak,

tak prečo ten škaredý ujo

trhá nožičky moje,

kliešťami hlávku stína.

Za chvíľočku budem

ratoliestka v lavóre,

skrvavené memento

do nebíčka volajúce :

Mama, veď to bolelo

a bude aj teba!

 

Prečo

Prečo tak bolíš,

láska medom natretá,

prečo v octe napájaš

pocity moje smädné,

čakajúce pri mesiačiku,

že zavítaš s revolverom,

popravíš raz a navždy

dávny smútok ukrytý

v útrobách duše trúchlivej.

 

Dúhová

Otcovia, mamičky,

už nie ste v móde,

tmárske časy končia,

inakosť je žiadaná.

Dúhu sme z neba stiahli,

nech svieti v uliciach,

aby ste, zadubenci, videli

náš zvrhlý karneval

v maskách porozumenia.

 

Záver podľa Piláta

Klopem a túlim sa

k domčeku, kde býva

Najvyššie dobro.

Očistiť sa túžim,

ohriať dušu skrehnutú,

v tichu poďakovať

za dielko dokonané.

Takže, moji drahí

i moji neprajníci,

čo som napísal,

to som napísal.