27
jan

Ukážky z tvorby

   Posted by: admin   in MK - tvorba

na stránke sa pracuje a bude priebežne doplnená

Do raja nie je vo štvrtok vpravo

Keď dám hlavu do dlaní
mám v rukách všetko
dokážem si zrátať styčné body
nájsť sa medzi pretínajúcimi úsečkami
a bez smerových tabúľ hľadieť do očí
obligátnej ceste
ktorou ma ktosi imaginárny
kamsi neustále posiela…

Ale ja tam nechcem!

Mám srdce vľavo a niekto chce
aby som vykročil pravou

Niektorí idú popri mne
niektorí za mnou
niektorí sa na človeka ani nepodobajú
ale tým čo idú v protismere aspoň vidím do očí

Závidím všetkým bláznom
lebo napriek tomu
práve aj dnes sa mi žiada – smiať sa…
ibaže
nemám čomu

Keby sa nám aspoň oči milovali
a ruky netvárili ako päste…!

Obchádzame sa ako kaluže
ale ja neverím
že sme všetci slepý

Ak ma však nechcete vidieť
stačí povedať – privriem oči!

Len pred víkendom to odo mňa nežiadajte
vtedy sa trochu bojím
lebo vtedy by som chcel v pokore starnúť
ako strom
s hrdosťou a v stoji

Hoďte na mňa vrece!

Už som si toľkokrát povedal
– Uber!
ale ktosi ma tlačí
stiera za mnou včerajšie dni
a neustále mi do novej stopy vkladá krok

Nie je to Boh
iba ak by som ním bol Ja…!

Tiež sa rád bezstarostne prizerám
na ticho sa hrajúce deti
ako v sieste si vykladám nohy
a dospelých by som najradšej nakopal
– stále nie sú so mnou spokojní
/ani ja nie/
ale mám pocit
že som neporovnateľne spravodlivejší…
lebo ja aspoň meliem
tu a teraz!

Pozerám na svet z druhej strany ulice
ale nemôžem si pomôcť
a ani neviem
kde sa to dá liečiť…

Žena by možno vedela

Som bojovník
iba s vlastnou pýchou denne strácam dych
a gule

Aspoň tej
keby Ten
dokázal odťať hnáty…!

Čas mi ušiel do vlasov a ja asi do hája

Každý deň sa ma ktosi pýta
ako sa mám
a ja len – Tik tak!
ale nikdy by som si nepodrezal žily
nevyskočil z okna
nevpálil si guľu do hlavy
a potom taký boľavý ležal kdesi na ulici

Život je dosť zjazvený…

Ešte mám v sebe predsa toľko síl
a hrdosti
aby som sa kdesi bez rečí
pekne v tichu obesil
vyplazil jazyk svetu
a aj keď hlavou sklonený v pokore
telom ostal hrdo vzpriamený

Vždy som bol taký
– tak tik

Vraj blázon
ale načo sa priečiť
veď čas je vždy len súhra úvratí

Už bolo dosť
vykania
a svet nech liečia tí debili
čo sú za to platení…!

This entry was posted on pondelok, január 27th, 2014 at 14:32 and is filed under MK - tvorba. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a reply

Name (*)
Mail (will not be published) (*)
URI
Comment