Ukážky z tvorby

TRIP-TYCH

nič nedelí
dva indiferentné
svety
každý
sám letí
každý si svieti
každý sa mučí
sám neschopný
zmeniť kupé

chladí nás čosi tupé
čosi preplnené
slovami a
bezobsažnosťou

vymeníme si hrsť
slov
v sprche hučí voda
a ty si ďalej
ďaleko
najďalej
len tie
myšlienky ma tlačia
v topánkach
hluchota hrobov
kde vložili sme
samotu
vyzlečenú z našej
prítomnosti
neprítomné pohľady
a záujem o tisíc
vzdialených príbehov
zachytíme ich len
okrajovo
prikladáme ucho na
spánok citu
bdie tam čosi
i tu i tu
príbeh
prebehol popri nás
neboli sme pri tom
zmeškali sme
DOBRÚ NOC
ak
ťa vôbec niečo
uspí…

ach, jak je dobre
zízať do modrého okna
keď závrtom v tvojej
mysli darí sa

 

VŽDY

vždy keď zacnie sa mi
preukrutne
s myšlienkami na teba
snažím sa všetky
chtivé duše
podržať si od tela
snáď len vesmír
pohltí úzkosť
a nad ránom sa splní
v splne ukrytá radosť

. . .

vždy keď sa mi zachce
naplním si šálku
sebou po okraj
ponúknem ti
svoje blbé vtipy
ktoré nechytia
sa na tvoje
tápem po hmate
strácam závrate
mútim ti kávu
prázdnymi rečami
ktoré ma majú
priniesť
blizšie ku tebe

 

OD NEPAMÄTI K PAMÄTI

už mi ani pamäť nesiaha
kam siaha ten tvoj dych
slová sú na papieri
hlave odľahlo
už mi ani pamäť neslúži
tam kde slúžil som ich
citom, ktorým neverím
práve to málo

mi teraz tlčie v dlani
imituje srdce
súmrak ranný
máva všakovakú kožu
kopec zbraní
vykrvácam
ale to sa v bojoch deje
nebuď taká
tvoj pohľad sa sotva dešifruje
18/10/2014
(pár vecí sa medzitým udialo)

som na dne a už ma tam ani nehľadaj
tak som si chcel užiť vlastnej biedy
ale ty predsa
úmysly mi podkopávaš
a hádžeš do cesty mi ľudí
tvojich anjelov a rôznorodé dary
a mne sa len s láskou marí
že sa s tebou iba hrám

môj dotyk je iba vrece vzduchu
moje slová iba kufor plný pilín
keď nevládzem bežať, nalievaš mi dychu
moje endorfíny zamiešaš mi do žíl
buď mi, aj keď ja nie
veď ty vieš, keď ja ani nezatnem
buď ma, aj keď do rána je veľa
veď ty rozumieš aj veciam
ktoré driemu ešte
v zemi

bol som na dnes a už asi nie som
zbavil si ma mojej vlastnej biedy
veď ty predsa
na svoj zámer nezabúdaš
a keď zaspím, tak ma začneš budiť
pošleš anjelov a pripomenieš dary
tvoje slovo do tváre mi žiari
došlo mi, že všetko vlastne tebe
patrí
17/11/2014

 

SI ŠLA

tak si šla
vypustila si sa ako
kŕdeľ holubov
niektoré ti zastrelili
niektoré zlámali si
krídla
pár ich sedí
ešte dnes na streche
neschopné sú vzlietnuť
neskonajú ešte
prežívajú na dlh

tak si šla
vypustila si ma z duše
ako šípy z kuše
niektoré ma zastrelili
niektoré zamávali mnou
sliedia
pár ich sedí
ešte dnes mi na pleci
nemôžem ich vytrhnúť
nemôžem ešte
prežívame na dlh

tak si šla
vypustila si ma z hlavy
tak si šla
mňa len čosi kvári
tak si šla
v svojej novej tvári
všetkým
ďalej žiari
ďalej žiari

tak to šlo
vypustil som svoj bazén
kde si sa mi vznášala
vysoko nado mnou
tak to nevyšlo
darmo sa tvárim
ty sa zabavíš
ja odchádzam.

21/11/2015

 

MRCHA RÁNO, POTOM ÁNO (2/3/2015)

plávajúce korálky
sa nútia zostať nado
mnou
nútia hladiť a hriať
nejde im to

ale snaha sa cení
suma z klietky cerí
zuby a chce von
ako palica z vreca

ja hľadím na biele
hory a horí
vo mne túžba
poznačiť ich svojim
nohopisom

prevalím sa cez
každodennú ulicu
vhupnem do horkej
kávy, mám čas,
ďakujem ti.

 

ČÍTAŠ (22/3/2015)

čítaš
na riadkoch visí tvoj
sústredený pohľad
lúskaš
tie
presne zacielené vety
a vôbec sa nedáš
vyrušiť
až teraz ťa zloží
jedna dlhočizná
myšienka
má prednosť
ale o chvíľu si opäť
na hláskach
vypne sa napätie
a ty sa plavíš
ktovie kam
názov len napovie
viac neprezradí
ja vpíjam sa do kontúr
tvojej sústredenej
tváre
čítaš ďalej…

 

NEPÍŠ UŽ!

skúšal som predstať písať
chvíľu som aj vydržal
držal som sa statočne
bolo mi však ťažko
a keď už kameň z hrude
vypadne
zanechá na papieri slovo
zafarbí riadky domodra
vyškerí sa rýmom
všednej clivote
na úsvite
si šliape cestu
ku tebe
už to nie je kameň
a dlažba na chodníku
ku tebe.
27/5/2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *