27
jan

Ukážky z tvorby

   Posted by: admin   in JO - tvorba

na stránke sa pracuje a bude priebežne doplnená

Bohémska

Mám rada svet umelcov.
Vôňu cigár, vína a zamlčaných viet,
keď už nonšalantného pohladenia niet.
Prevláda grácia a s horúcou hlavou.
Bez štipky rácia, kráľovná davov.
A slovo miluje tú hru iných tvarov.
Bežať a stáť, pred vlastnou tvárou.

Mám rada svet umelcov.
Debaty tak ťažké, že z nich bolí hlava,
kým sa z čiernobielej sivá farba stáva.
Hľadajúc múzu v predpotopnom svete,
fialky v jeseni a záveje v lete.

Mám rada svet umelcov .
Keď hrajú jednu z tých „ľahších“
od toho, čo zaklína klavír po rusky.
Kým sa všetky slová rozbijú na kúsky.
A z nie je možno, a z možna je sľub.
Z mám ťa rád nenáviď a z nenáviď ľúb.
A dýchaj, kým ešte stále chutí svet.
Áno.
Tú vôňu cigár, vína a zamlčaných viet.

Linajky

Niekto mi povedal, že slová sa napíšu ľahšie, než prejdú skrze pery.
No ja ich aj tak myslím vážne.
Možno mi niekto verí.
Lebo keď papier ožiari slnečný jas,
má iný rozmer,
niekde v hĺbke nás.
Kde nestačí len natiahnuť sa preň.
Leží hlboko,
tam kde nesiaha už tieň.
A čaká na prvé kvapky rannej rosy.
Raz počúva,
raz tichučko prosí.
S túžbou prelomiť mlčanie vnútri sám súperí.
No slová stále mlčia,
väznené na papieri,
kým kvapky rosy darujú im vlahu.
Zrodia báseň, tak čistú, nahú,
plnú sĺz a ľudského citu.
Nedá sa zabudnúť,
tak silne mám ju vrytú.
Vtedy každé slovo zmení sa v kvet,
túžba víťazí, ticha viac niet,
keď s každým slovom mi srdce znovu puká,
namiesto kvetov, v srdci celá lúka.
Niekto mi povedal, že mám radšej písať,
keď slovo nehu stráda.
No nechcem viac linajky.
Na to som príliš mladá.

Nad Bystricou sa roztrhlo nebo

Nad Bystricou sa roztrhlo nebo
Aby nám premočilo kabáty
Prevrátilo dáždniky
A umylo členky brodiace sa v nádejách

Aby zaplavilo námestia, ulice a podchody
Dalo vyniknúť nočným svetlám
A na parapetoch zložilo ďalšiu symfóniu

Aby zmylo make-up na nevinno-dievčenských tvárach
Na chvíľu splynulo s plačom
A rozmočilo hrany papierových škatúľ

Nad Bystricou sa roztrhlo nebo
Aby sa spolu s vetrom zahralo naháňačku
Zriedilo kvapky, čo chcú sfarbiť oceán
Opláchlo nám srdcia
A všetku pretvárku utopilo v kalužiach

Nad Bystricou sa roztrhlo nebo
Aby sme uvideli oblohu

 

Ohluchnutá z ticha

Tak ako všetko

Čo môžeš chytiť do rúk

Rozplývaš sa

Keď začne plakať jeseň

A slzy ešte

Nevie zmeniť na bielo

 

V tej hmle

So zakrytým výhľadom

Ma v srdci chvíľku bolelo

A na ten okamih

Som živá bola

Ako hriešnik

Čo po čase

Vstúpi opäť do kostola

 

A ako stojím tam

Stuhnutá a

Ohluchnutá z ticha

Viem že v tých chvíľach

Skrytý si

Keď niekto za mňa

Dýcha

 

Prežitok

Vraj dobe

S ktorou tak rada žijem vedno

Zvony odbili poslednú zvonkohru

Na rozlúčku

Aby jej v spomienkach ľudí

Neostalo smutno

 

Vlečúc kufre plné platní jazzovej kráľovnej

A francúzskej elegancie

 

Cez všetky neosobné úsmevy

A chladnúce dotyky

Kvety nevedia rozprávať ako kedysi

 

A šarm už nenachádzam mužom vo vreckách

 

V intimite

 

studené ráno

vkráda sa mi

do snov

môjho márnivého sveta

 

vo vzduchu povzdych

a

posledná

tvoja

cigareta

 

s úsmevom

tie vlažné chvíle

naivne volám naše

 

balím si prísľub

nech neostane sám

na dne prázdnej fľaše

 

no dnes

nechal si mi kávu

na stole v prázdnom byte

 

a ja

na chvíľu

ostala som stratená

v tej intimite

 

Dym

Prchavý okamih
Stratený vo mne
Veril si v dúhu

Keď miloval si
Tvrdo
Bez nároku
Na reparát
Na kapitolu druhú

S vyfajčenou cigarou
Štípala ťa na zemi
Kým nezhasol si
Kým nebola si istá

Že niekde v procese
Stratila sa tvárnosť
A
Jeden hrdý populista

Časom
Pozbieram si
Zásady z chodníka

No teraz keď mi voľnosť
V prstoch ešte uniká
A z opratého kabáta
Je stále cítiť dym

Škrtnem zápalkou

Na závislosť
Aj tak neverím

 

Dilema

Niektoré veci
By sa mali vravieť hneď
Vtedy keď pýtam sa
Podsúvaš odpoveď
Dnes ako topím sa
V pohári piva
Ticho kričí
A tma sa v čase skrýva
Kým nebo zapáliš
Za súmrak klesne
Spadnú slzy v rytme
Nonšalantnej piesne

V tých všetkých rozdieloch
Sme stále svoji
Večne spokojní
V tom našom nepokoji
A tak ako ráno bez noci
Svoj pôvab stráca
Je žena
Bez lásky v srdci neveriaca

V tom starom príbehu
Už chýbala mi zmena
Tým ostala dilema
Tak trochu nechtiac
Vyriešená

 

Tenká

Tenká hranica
Medzi tým čo bolo
A tým čo nádej dáva
Drží sa nad nami
Ako zašlá sláva
Padlých hrdinov
V nevyhratom boji
Napokon závislí sme
Na tom čo plynie
V nepokoji

Tak tenká že splýva
A s časom mieša sa
Míňa sa noc
A obloha belasá
Stráca honosnosť
A ľahký nádych krásy
V strachu o mračná
Odložiť šál
Zabudla si

Tak tenká že mizne
Z dohľadu medzi nami
Tam niekde v diaľke
Stojac pod hviezdami
Iný príbeh odvíja sa
Iný príbeh beží
S natiahnutou rukou
Do sveta spoza mreží
Patriť chcem
Vyspať sa chcem z nás

Tak tenká že trhá sa
Prítomnosti nedbalo
Nechaná napospas

This entry was posted on pondelok, január 27th, 2014 at 14:14 and is filed under JO - tvorba. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a reply

Name (*)
Mail (will not be published) (*)
URI
Comment